Muzikál 50 First Dates: Viac než len romantická komédia

Zdroj obrázku: https://50firstdatesmusical.com/

Predstavte si, že by ste prežili krásne prvé rande, no na druhý deň ráno by ste sa zobudili a človek, s ktorým ste si užili včerajšok, by bol pre vás úplným cudzincom, ktorého vidíte prvý raz v živote. Taký je život Lucy Whitmore, hlavnej postavy muzikálu 50 First Dates z pera Davida Rossmera a Stevea Rosena (na motívy filmu 50-krát a stále po prvý raz), v Other Palace v Londýne. Ide o známu romantickú komédiu z roku 2004 o dievčati, ktoré pri nehode utrpelo poranenie mozgu, následkom čoho stratilo krátkodobú pamäť. Odvtedy stále dookola prežíva deň pred svojou nehodou a netuší, že od tejto udalosti prešiel už celý rok. A potom jedného dňa stretne morského biológa Henryho Rotha, ktorý sa do nej na prvý pohľad zamiluje. Ako to môže dopadnúť?

Mnohí z vás už určite tento film poznáte. Muzikál však prináša niekoľko zmien – novú postavu, ktorá si úplne ukradne každú scénu, v ktorej vystupuje (o tom neskôr 😊) – a tak si ho užijú tak fanúšikovia originálu, ako aj tí, ktorí tento príbeh nepoznajú. Jednou z pomerne výrazných zmien je zamestnanie Henryho, s ktorým sa dá na scéne lepšie pracovať a prináša zaujímavé zmeny aj v deji. Z morského biológa sa stáva cestovateľský blogger, ktorého cieľom je prežiť v každej destinácii, ktorú navštívi, jeden dokonalý deň. To zvýrazňuje jeho postavu na začiatku – milovník vzťahov na jednu noc, ktorý nikde nie je schopný „zapustiť korene“ a nikdy nemal dlhodobý vzťah – verzus dievča, ktoré má každý deň skonštruovaný do dokonalosti vďaka svojmu otcovi, bratovi a miestnej komunite, ktorí sa snažia, aby sa netrápila a neprišla na to, čo si aj tak na druhý deň nebude pamätať.

Ďalšou zmenou je presun deja z havajského ostrova na floridský ostrov Key Largo, čo uľahčuje hľadanie obsadenia. Nie všetky zmeny sú však úplne pozitívne. Ak sa na tento muzikál chystáte a náhodou ste ho nevideli, preskočte na ďalší odsek, lebo prichádza spoiler. Na konci filmu Henry odchádza z ostrova a vydáva sa na plavbu, pretože Lucy sa rozhodne odsťahovať do zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa stará o ľudí s podobnými problémami. Lucyin otec mu však pošle video, v ktorom si Lucy spieva pieseň, ktorá mu naznačí, že je tu šanca, že si ho napriek jej zdravotnému stavu pamätá, a tak sa Henry vráti z plavby za ňou. V muzikáli sa však Henry vráti na ostrov, pretože chce prekvapiť spoločných priateľov, ktorých vďaka Lucy spoznal, a pomohol im pritiahnuť do ich reštaurácie zákazníkov z celého sveta. Lucyin otec mu opäť ukazuje video, ktoré mu napovie, že si ho môže pamätať, a tak za ňou vyráža – nie je to však hlavný dôvod návštevy ostrova, čo je trochu škoda.

Atmosféra tohto príjemného príbehu vás pohltí už vo chvíli, keď vstúpite do sály. Produkcia totiž mala skvelý nápad a pred jeho uvedením zverejnila výzvu, aby im páriky, ktoré sa chystajú muzikál navštíviť, poslali fotky z ich prvého rande. Z tých vytvorila projekciu, a tie teraz zdobia steny skrývajúce kulisy a scénu Fly Davis, plnú farieb a svetielok, vďaka ktorej máte pocit, že ste sa naozaj ocitli v nejakom prímorskom letovisku. „Dovolenkový pocit“ dotvára popová hudba muzikálu, na ktorej spolupracovali obaja autori – objavuje sa tu niekoľko hravých, zamilovaných duetov Lucy a Henryho, óda na Key Largo, ale aj vážnejšia pieseň, v ktorej Lucyina kamarátka, ktorá ju považuje za dcéru, vysvetľuje Henrymu, čo sa stalo. Celkovo je to však taký ľahší pop, z ktorého sa mi, žiaľ, v pamäti nezachytilo nič konkrétne. Hoci autori hovoria, že je to viac než romantická komédia a v príbehu sa skrýva niečo hlbšie, práve nejaká pieseň, ktorá by to vyjadrila, mi v príbehu chýbala.

Skutočnú energiu však celému muzikálu dodávajú práve ľudia – Georgina Castle v roli Lucy Whitmore je slniečko, ktoré dokáže rozžiariť scénu vo chvíli, ako na ňu vstúpi, a Josh St. Clair, hoci sa na začiatku zdá ako namachrovaný sukničkár, rýchlo si získa srdcia publika, keď spozná Lucy, a rozhodne sa zostať po jej boku a postarať sa o ňu napriek tomu, že každé ráno je pre ňu úplne neznámy človek. Kto si však získal moje srdce, bol Chad Saint Louis v roli čašníka Sandyho – bytosti s neskutočne nákazlivou energiou, ktorá viac než Disney miluje snáď len morské korytnačky, o ktoré sa ako dobrovoľník stará – si dokázal ukradnúť pre seba každý moment, v ktorom sa objavil na scéne. Zvláštnu pozornosť si tiež zaslúži Aiesha Naomi Pease v roli Ukulele Sue, s mierne hrozivou energiou, za ktorou sa však skrýva veľké srdce, a s hlasom, ktorý by dokázal nadvihnúť strechu divadla.

Ak sa chystáte do Londýna a hľadáte oddychovku, ktorá vás zároveň nabije energiou a zanechá vo vás hrejivý pocit, určite odporúčam tento muzikál navštíviť a som zvedavá, čo ho čaká v budúcnosti, keďže zatiaľ je to „work in progress“. Stále máte šancu do 16. 11. 2025. 😊