Muzikál Drahý Evan Hansen: Nikto nie je dokonalý, ale nič nie je čierno-biele

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Každý, kto ma pozná, vie, že muzikál Dear Evan Hansen v mojej blízkosti nie je bezpečné spomínať, ak sa nechcete prepadnúť do králičej nory psychologických rozborov postáv, agresívne detailných zaujímavostí a spamu jedenapolminútových instagramových videí vyškrtnutých piesní, o ktorých existencii netuší ani AI… 😄 Skrátka, som trošku magor skalný fanúšik, takže keď mi môj trénovaný facebookový algoritmus po tom, čo som videla produkcie na londýnskom West Ende, v Brne a na UK Tour v Nottinghame ukázal príspevok Divadla na TrakOch o tom, že sa chystá slovenská premiéra, vedela som, že v publiku nesmiem a nebudem chýbať.

A tak som si na začiatku septembra spravila „DEH víkend“. Ten odštartoval menšou topánkovou krízou (my Stateční sme asi prekliati 😅), no odmenou za jej vyriešenie bol koncert Mitchella Zhangazhu v Bratislave, ktorý bol mojim prvým Evanom. Na druhý deň prišiel zlatý klinec víkendu – Drahý Evan Hansen v KD Kopánka v Trnave.

Drahý Evan Hansen je príbeh 17-ročného Evana, ktorý trpí silnou sociálnou úzkosťou, ale zároveň túži niekam patriť. Začína sa nový školský rok a on dostáva od svojho terapeuta úlohu písať listy sám sebe ako formu budovania sebavedomia. Jeho život sa však obráti naruby, keď sa jeden z týchto listov dostane do nesprávnych rúk spolužiaka Connora Murphyho, ktorý si niekoľko hodín po tom vezme život. Keď jeho zúfalí rodičia list nájdu, mylne sa domnievajú, že išlo o list na rozlúčku, ktorý Connor adresoval svojmu jedinému a najlepšiemu priateľovi – Evanovi.

Evan, paralyzovaný úzkosťou a túžbou pomôcť smútiacej rodine, sa síce snaží povedať pravdu, tú však nie sú pripravení počuť, a tak sa zapletie do siete nevinných klamstiev. Vymyslí si fiktívne priateľstvo, z ktorého sa vďaka internetu a sociálnym sieťam stane virálny fenomén. Konečne tak získava všetko, po čom kedy túžil: uznanie, priateľov, dievča svojich snov a milujúcu rodinu. Táto nová realita je však postavená na lži, ktorá môže každú chvíľu prasknúť.

Hoci tento muzikál od svojej premiéry na Broadwayi čoskoro oslávi už desať rokov, jeho príbeh o osamelosti a túžbe niekam patriť a o hľadaní svojej vlastnej identity nielen online je stále aktuálny a dôležitejší, než kedykoľvek predtým. Epidémia osamelosti, úzkosti prameniacej zo zvyšujúceho sa tlaku okolia a sociálne médiá vymykajúce sa spod kontroly, to sú výzvy dneška, kvôli ktorým potrebujeme počuť ústredný odkaz muzikálu. Že nikto z nás v tom nie je sám a že napriek všetkým filtrom nás niekto nájde a bude nás mať rád takých, akí sme, pretože už teraz sme presne takí, akí máme byť, a úplne to stačí.

A ako dopadlo jeho prvé slovenské uvedenie?

Jednou z vecí, ktorá ma ako prekladateľku zaujímala, samozrejme, bolo, ako bude muzikál znieť v slovenčine, keďže mám stále napočúvanú najmä jeho anglickú verziu. Preklad Petra Daniša a Kataríny Rajnicovej bol však neuveriteľne prirodzený a ľudský, autentický, so zdravou dávkou sarkazmu a s troškou nadávok. 🙂 Bolo skrátka vidieť, že text nepísal niekto, kto svet mladých sleduje len z bezpečnej vzdialenosti ako nezúčastnený divák a snaží sa znieť „cool“, ale človek, ktorý ním skutočne žije.

V niektorých pasážach bolo cítiť, že slovenčina kvôli svojej štruktúre nedokáže plynúť tak prirodzene ako pôvodný anglický text, no nebolo to chybou prekladateľov. Tí si s materiálom, s ktorým sa museli popasovať, poradili s obrovskou dávkou kreativity. Obzvlášť mi zostali v pamäti Sincerely, Me (S pozdravom, ja), You Will Be Found (Nie si v tom sám) a Good For You (Si len ty).

Praktická a jednoduchá, ale efektná scéna Rebeccy Vargovej mi pripomenula brnenskú produkciu tohto muzikálu alebo čiastočne aj pražskú produkciu muzikálu Ne/Normální (Next To Normal). Pozostávala zo schodíkov, ktoré fungovali ako Evanova izba, školská chodba, ale aj dom Murphyovcov, no jej hlavnou súčasťou bol záves, na ktorý sa premietali projekcie koláží zo sociálnych médií a z Evanovho notebooku, ktoré sú dôležitou súčasťou príbehu.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Posledným, čo musím vyzdvihnúť, je živá kapela v podaní osemčlenného Cinemagic Band. V dobe, keď sa mnohé profesionálne produkcie spoliehajú na half-playback, jej prítomnosť vdýchla predstaveniu energiu a emóciu, ktoré ho posunuli na úplne iný level.

Teraz však už pár slov k ôsmim ľuďom, na ktorých tento komorný príbeh stojí.

Ako Evan Hansen, ktorý takmer nezíde z javiska a drží celé predstavenie pokope, sa predstavil Peter Daniš, ktorý bol pre túto rolu naozaj ako stvorený. Moja predstava, ako asi Evan môže vyzerať, sa roky držala jedného herca, ktorý ho hral ešte v začiatkoch (Taylor Trensch), no ak ešte niekedy nejakú produkciu uvidím, myslím, že ešte veľmi dlho budem mať pred očami práve jeho. Stvárniť jednu z najťažších úloh súčasného hudobného divadla je obrovské sústo aj pre ostrieľaných umelcov (nehovoriac o tom, že sa tiež spolupodieľal na preklade a produkcii). Fakt, že nie je profesionálnym muzikálovým hercom, ale členom ochotníckeho súboru, robí z jeho výkonu niečo výnimočné. K roli pristúpil s veľkým rešpektom a citom a po hereckej aj speváckej stránke sa jej zhostil s veľkou cťou.

Na rozdiel od iných Evanov takmer nikdy nezvýšil hlas. Bol skôr chronický „people pleaser“, ktorý sa zúfalo snaží vyhovieť všetkým okolo seba, paralyzovaný strachom, že ak povie svoj vlastný názor, niekoho zraní alebo sklame, kvôli čomu sa mu situácia rýchlo vymyká spod kontroly. 

Na koniec už len dodám, že nemyslím, že sa mi niekedy predtým podarilo sa rozplakať už pri „Waving Through A Window“. No a za „Good For You“ má môj obdiv, pretože táto scéna pôsobila voči nemu fakt mrazivo a po tom tlaku, čo musel na scéne ustáť, by som sa ja potrebovala vydýchať do papierového vrecka.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Connor Murphy, hoci sa na scéne neobjavuje príliš často, je pomerne komplikovaná postava – na jednej strane skutočný Connor, pri ktorom je, žiaľ, veľmi ľahké skĺznuť k jeho automatickému škatuľkovaniu a vidieť v ňom len agresívneho „feťáka“. V tejto produkcii to tak, našťastie, nebolo. Ide skôr o zraneného, nepochopeného chlapca, ktorý sa snaží žiť medzi ľuďmi, ktorí nad ním už dávno takpovediac zlomili palicu. O niekoľko scén neskôr sa však mení na Evanovho vysnívaného, idealizovaného kamaráta a k záveru príbehu zas na jeho svedomie, ktoré mu nemilosrdne pripomína, na akom tenkom ľade sa pohybuje. Všetky tieto polohy však jeho predstaviteľ Martin Ščasnovič stvárnil tak, že ich aj divák, ktorý dielo videl po prvýkrát, dokázal jasne identifikovať, čo svedčí o jeho talente a citlivom vnímaní postavy.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Evanovu tajnú lásku a Connorovu sestru Zoe Murphy si zahrala Táňa Drgoňová, ktorá si skvele poradila so speváckymi výzvami, ktoré so sebou táto rola prináša. Výnimočným momentom vďaka tomu bola pieseň Requiem. Jej Zoe je empatickým človekom, ktorý odmieta druhých ľudí súdiť na základe prvého dojmu a dáva im šancu, aby ich mohla spoznať. Zatiaľ čo ostatní si do Evanovho klamstva projektujú vlastné potreby, je jedinou postavou, ktorá v ňom hľadá skutočné spojenie so svojím bratom.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

O skvelé komické odľahčenie sa postaral Adam Kalivoda, predstaviteľ Jareda, ktorý na javisko priniesol obrovskú energiu a v správnych momentoch fungoval ako dokonalý ventil pre hustnúcu atmosféru. Zároveň som na rozdiel od iných predstaviteľov nemala pocit, že sa Evana pri každom kontakte snaží len rýchlo zbaviť, vďaka čomu sa mu podarilo udržať tenkú hranicu medzi jeho typickým sarkazmom, ktorý používa ako štít, a skutočným záujmom o spojenie, ktorý sa ním snaží zakryť.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Hoci mnohí fanúšikovia v muzikálovej komunite vnímajú Evana ako manipulátora, ktorý parazituje na žiali trúchliacich rodičov, realita je zložitejšia. V skutočnosti ho do Projektu Connor vmanévrovala jeho ambiciózna spolužiačka Alana Beck, ktorej neústupný tlak a autoritatívny tón v ňom zanechali pocit, že skrátka nemá na výber. V produkcii Divadla na TrakOch ju stvárnila Terézia Mišovičová, ktorá dokázala Alaninu cieľavedomosť pretaviť do takého intenzívneho prejavu, že v scéne, kde núti Evana vymyslieť spomienkový projekt, pôsobí jej postava až trochu hrozivo. Napriek tomu, že niektoré jej činy sú ďaleko za morálnou hranicou, ju však nemožno súdiť. V súvislosti s ňou som si totiž spomenula na vetu z piesne Surface Pressure z filmu Encanto: „I’m pretty sure I’m worthless, if I can’t be of service“ (Ak nie som užitočná, som bezcenná). Jej sebecké činy tak nepramenili z čistého zla, ale z hlbokej vnútornej neistoty a zúfalej potreby dokázať svetu a samej sebe svoju vlastnú hodnotu.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Ako rodičia Connora a Zoe sa predstavili Katarína Rajnicová (Cynthia Murphy) a Ján Hegyi (Larry Murphy). U Larryho nastal v tomto naštudovaní zaujímavý posun. Zatiaľ čo v iných produkciách je pomerne chladný a emočne vzdialený, tu je už od momentu, keď sa dozvedáme o Connorovej smrti, zlomený rovnako ako Cynthia, čo tento herec stvárnil s obrovským citom.

Klobúk dolu však patrí predstaviteľke Cynthie, u ktorej bol jej skvelý herecký výkon len špičkou ľadovca. Okrem toho sa spolupodieľala na preklade do slovenčiny, produkcii, muzikál režijne zastrešila a s hercami urobila aj kompletnú hudobnú prípravu. Že popri takejto enormnej autorskej záťaži dokázala vyjsť na javisko a odohrať rolu zdrvenej matky s takou obrovskou emočnou hĺbkou a vokálnou istotou, je jasný dôkaz toho, že inscenáciu viedla osobnosť, pre ktorú bol tento projekt skutočnou srdcovou záležitosťou.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Veľmi dôležitý emočný náboj priniesla do inscenácie aj predstaviteľka Heidi (Anita Hermanová), ktorá sa postarala aj o citlivú dramaturgiu, vďaka ktorej žiadna z postáv nebola čierno-biela (ale o tom ešte neskôr 🙂). Jej prejav bol v niektorých pasážach pomerne intenzívny a ostrý, no divák rýchlo pochopil, že táto hraničná poloha nie je prvoplánovým hnevom. Pramenil zo strachu o Evana, ktorému nedokáže pomôcť. Herečka skvele vystihla tragédiu slobodnej matky, ktorá prelieva svoje vlastné pocity viny zo zlyhania do prehnanej snahy o kontrolu, čo dodalo jej finálnej piesni „So Big / So Small“ obrovskú emočnú silu. Pri tejto skladbe už totiž plakala Heidi, Evan, kompletne celé divadlo a mám vážne podozrenie, že aj technický personál za mixážnym pultom.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Hoci v pôvodnej produkcii je company len hlasom zo zákulisia, v tejto produkcii dostala svoj priestor na scéne, podobne ako v UK Tour. Vďaka Tomášovi Novákovi, Alexandre Fehérovej, Miriam Drgoňovej a Nine Kotlebovej tak scéna You Will Be Found (Nie si v tom sám) mala ešte väčšiu silu a Good For You (Si len ty) je o to intenzívnejšie.

Na záver môžem len zopakovať to, čo som o predstavení povedala viacerým účinkujúcim, a síce, že niektoré profesionálne produkcie by sa mali nad sebou zamyslieť. Muzikál ako Drahý Evan Hansen totiž nepotrebuje veľký rozpočet, perfekcionizmus a naučené herecké techniky, ale čistú, nefalšovanú ľudskosť. Keď na javisku vidíte reálneho človeka s jeho vlastným rešpektom a pokorou k materiálu, emócie netreba hrať – tie prosto sú, pretože pramenia z vlastných príbehov. Bolo tiež krásne sledovať, s akým porozumením herci k svojim úlohám pristúpili. Príbeh Evana a ľudí okolo neho priam zvádza k tomu, aby sme ich správanie okamžite súdili a škatuľkovali. Na tomto javisku sa však nič také nedialo. Divadlo na TrakOch ukázalo, že nikto v tomto príbehu nie je dokonalý, no zároveň nič nie je čierno-biele a akémukoľvek moralizovaniu sa oblúkom vyhlo. Zároveň ma veľmi potešila spolupráca s organizáciou IPčko, ktorá sa venuje psychologickej pomoci mladým ľuďom, ktorí sa ocitli v kríze. Nezostalo teda len pri silnom príbehu, ale aj reálnej pomoci pre tých, čo ju môžu potrebovať.

Zdroj: Archív Divadla na TrakOch

Toto predstavenie bolo silným zážitkom, a preto dúfam a verím, že tá derniéra, na ktorej som bola, nebola ešte úplnou bodkou, ale ak áno, už teraz sa teším na ďalšie projekty. 💙