Muzikál Drahý Evane Hansene: 16.3. byl úžasný den a tady je důvod proč…

Zdroj: FB Městského divadla Brno

…práve v tento deň sa totiž v Českej republike po prvýkrát (no, technicky už po druhýkrát 😊 ) predstavil muzikál Dear Evan Hansen a kto ma pozná čo len niekoľko mesiacov, už vie, že tento titul sa v debatách so mnou objavuje častejšie, než som ochotná si priznať 😂.

Dear Evan Hansen je príbeh o tínedžerovi bojujúcom s úzkostnou poruchou. Od svojho terapeuta dostane úlohu, aby každý deň sám sebe napísal list ako istú formu denníka, no jeden z týchto listov sa dostane do nesprávnych rúk. Vezme mu ho spolužiak Connor Murphy po tom, ako si všimne, že sa v ňom spomína meno jeho sestry Zoe, ktorá sa Evanovi páči. Všetko sa však ešte viac skomplikuje, keď si Connor vezme život a jeho rodičia, ktorí uňho našli Evanov list, sú presvedčení, že boli s Evanom priatelia, a odmietajú jeho pokusy o vysvetlenie. Aby Evan nezhoršil situáciu trúchliacej rodiny ešte viac, prestane im to vyvracať a spolu s rodinným (!!!) kamarátom Jaredom vytvoria fiktívnu e-mailovú konverzáciu. Evan sa stáva takmer „adoptívnym synom“ Murphyovcov a jeho „milosrdná lož“ sa čoraz viac vymyká spod kontroly.

Je to muzikál, ktorý zachytil asi každý fanúšik zaujímajúci sa o broadwayské dianie. Zákonite teda neobišiel ani mňa. Už neviem presne, ako som sa k nemu dostala, ale nesie sa so mnou približne od roku 2017, keď sa po prvý raz objavil na Broadwayi a v roku 2022 sa mi splnil sen a konečne som Evana zažila na West Ende s Mitchellom Zhangazhom v hlavnej úlohe. Sama Tuttyho sa mi podarilo vidieť až minulý rok v muzikáli Two Strangers (Carry a Cake Across New York), ale o tom snáď niekedy inokedy 😊.

Ako však dopadla predpremiéra Evana v Městském divadle Brno?

Jedna vec, ktorá ma opäť raz potešila hneď na začiatku z ukážok na internete, bol preklad od Zuzany Čtveráčkovej a Petra Gazdíka, ktorý znova ukázal, že v češtine sa spieva možno jednoduchšie než v pôvodnej angličtine. Pri notoricky náročnej titulnej piesni Waving Through A Window (Jak z dálky stále mávám) je v najvyššom tóne určite pre speváka rozdiel, či je tam slovo „waving“ alebo „mávám“. Zároveň som ale v tejto súvislosti premýšľala, prečo názov muzikálu nie je Milý Evane Hansene, čo sa v tomto kontexte asi používa častejšie, ale ten nadšený fanúšik v mojom vnútri má teóriu aj na túto skutočnosť – Evan totiž svoje listy považuje za akési „nutné zlo“, a tak má tendenciu znieť trošku teatrálne a sarkasticky. Koniec koncov, stále je to tínedžer. 😊

Pôvodná scéna na West Ende je veľmi jednoduchá. Dôraz sa kladie najmä na obrazovky, ktoré síce vyzerajú efektne, ale sú dosť nepraktické a majú bohatú históriu technických problémov – tie som aj sama zažila. Preto ma viac oslovila tá brnenská – ani v nej síce obrazovky nechýbali (veľká časť príbehu sa odohráva online), dizajn scény Christopha Weyersa je však o niečo komplexnejší. Jej základom sú školské skrinky, no upútala ma na nej hlavne praktickosť. Stačí potiahnuť za jednu z nich a razom sa ocitnete tam, kde práve potrebujete – v izbe Evana či Connora.

Ale teraz už pár slov k ôsmim ľuďom, na ktorých celý tento komorný príbeh stojí.

V hlavnej roli sa na druhej predpremiére predstavil Jan Brožek, ktorého som mala možnosť v divadle vidieť po prvýkrát a urobil mi veľkú radosť 😊. Emočne náročnej postavy Evana Hansena, pri ktorej takmer 2 a pol hodiny prakticky „nezlezie z pódia“, sa zhostil s absolútnym prehľadom a citom. Mnohí označujú túto postavu za sociopata, ktorý sa priživuje na nešťastí trúchliacej rodiny. Osobne si však myslím, že len nevenovali muzikálu veľkú pozornosť. Evan sa mnohokrát snaží situáciu vysvetliť, no buď ho jeho blízki nepustia k slovu, alebo si vysvetlenie interpretujú po svojom. Evan v podaní Jana Brožka je presne ten nervózny tínedžer, ktorý koná s cieľom pomôcť Murphyovcom, no jeho úzkostná porucha a vonkajšie okolnosti, ktoré naňho pôsobia a nevie sa s nimi popasovať, „vyhodia“ všetko spod kontroly. Navyše sa veľmi príjemne počúva, najmä v piesňach ako For Forever či duetom so Zoe, Only Us.

Connora Murphyho, ktorý celý „chaos“ nevedomky a nevinne spustil, si zahral Daniel Rymeš. Zatiaľ som mala možnosť ho vidieť len v muzikáli První rande, ktorý s Evanovým príbehom nemá spoločné vôbec nič. Z tohto dôvodu (a zároveň aj preto, že Connor je jedna z mojich najobľúbenejších muzikálových postáv) ma v tejto polohe dosť zaujímal. Nie je ľahké Connora stvárniť tak, aby si človeka získal, keďže už od začiatku dostáva nálepku drsného feťáka, ktorý ľuďom rád robí problémy (hoci realita je niekde úplne inde). Danielovi Rymešovi sa to podarilo. Jediné, čo mi možno trošku chýbalo, bol výraznejší rozdiel medzi jeho správaním k Evanovi pred svojou smrťou a po nej. Zatiaľ čo Connor vníma Evana ako niekoho, s kým by sa možno mohol kamarátiť, po smrti už nie je sám sebou, ale Evanovým vnútorným hlasom, ktorý k nemu ako k človeku trpiacemu úzkosťou a depresiou nie je práve najmilší.

Zoe Murphy, sestru Connora Murphyho a Evanovu spolužiačku, do ktorej je tajne zamilovaný, stvárnila Dagmar Křížová, ktorá si aj s náročnými piesňami, ktoré sa s touto postavou spájajú, poradila s úplnou ľahkosťou. Priznám sa však, že najmä v prvom dejstve mi trochu pripomínala viac Natalie Goodman z Next To Normal a úplne som nerozumela, prečo je na Evana taká nahnevaná, no o to výraznejšia bola u nej vidieť zmena, keď konečne v Evanovi našla niekoho, kto sa o ňu zaujíma, a zároveň sa vnútorne uzmieruje s bratom.

Ako Evanov spolužiak a rodinný (pozor, iba rodinný, ako sám niekoľkokrát zdôrazňuje! 😊) kamarát Jared Kleinman sa predstavil Libor Matouš, ktorému rola sarkastického tínedžera predstavujúceho humorné odľahčenie ťažkého príbehu sadla naozaj skvele. A keď už hovorím o humornom odľahčení, pieseň Sincerely, Me bola za mňa jedným z najlepších momentov predstavenia 😂.

Priznám sa, že posledná z tínedžerov Alana Beck mi ako postava nie je ani trochu sympatická. Nechcem spojlerovať, preto poviem len toľko, že to, kam až zachádza jej premotivovanosť a psychologický „projecting“, je občas neuveriteľné. Eliška Skálová, ktorá si ju zahrala, však bola skvelá, a hoci má táto postava veľa morálnych problémov, ktoré sú často pripisované skôr Evanovi, podarilo sa jej zachytiť aj jej „ľudskejšiu“ stránku, vďaka čomu sa dajú niektoré jej činy pochopiť.

Ako rodičia Zoe a Connora sa predstavili Lukáš Janota (Larry Murphy) a Lucie Bergerová (Cynthia Murphy). Lukáša Janotu som už ako otca rodiny, ktorá rieši vážne problémy, mala možnosť vidieť v muzikáli Next To Normal (Ne/Normální), a takéto role mu naozaj sedia, hoci Larry Murphy by od Dana Goodmana potreboval lekciu súcitu. Lucie Bergerová ako Cynthia naozaj dojemne stvárnila matku, ktorá sa ako jediná v rodine snažila nájsť si k Connorovi cestu, a preto má problém sa s ním rozlúčiť.

U Aleny Antalovej v roli Heidi Hansenovej musím súhlasiť s Annie v tom, že menej je niekedy viac. Chápem, že ju zlá finančná situácia a Evanove problémy, ktoré sa márne snaží „opraviť“, stresujú, mala však som pocit, že jej reakcie sú občas dosť extrémne a na Evana vyvíja príliš veľký tlak.  Musím však povedať, že vo svojej záverečnej piesni So Big/So Small ma potešila 😊.

„Sečteno, podtrženo“, brnenská produkcia mi urobila radosť a určite sa ešte párkrát prídem na Evana pozrieť, pretože rada by som videla aj jeho alternáciu Marca Salvadoriho a odporúčam ju vidieť aj vám. Je skvelé, že sa tento muzikál dostal do ČR. Najmä kvôli svojej téme týkajúcej sa duševného zdravia a problémov s ním spojených, o ktorých je vždy lepšie hovoriť, pretože len tak sa môže niečo zmeniť k lepšiemu.