Muzikál Kinky Boots: Žij, jak jen sám bys rád
Príbeh o vystúpení z tieňa niekoho, kto zdanlivo robil všetko „správne“, o sile sebadôvery aj vo chvíľach, keď si okolie pri vašich nápadoch ťuká na čelo, o tom, aké dôležité je mať pri sebe niekoho, kto vám verí a komu môžete bez výhrad veriť vy sami, ale najmä o TOLERANCII – to je muzikál Kinky Boots. Je to kus s nákazlivou energiou, plný humoru, ale aj momentov, ktoré vás donútia sa nad istými vecami zásadne zamyslieť.
Tieto žiarivé červené čižmy ma „prenasledovali“ už niekoľko rokov predtým, než som mala možnosť vidieť pro-shot londýnskej produkcie, ktorá si ma po prvom zhliadnutí okamžite získala. Osobne inklinujem k muzikálom, ktoré spracúvajú trochu ťažšie témy, ako Dear Evan Hansen, Next To Normal či Alice By Heart, no tejto energickej vzpruhe je veľmi ťažké odolať 😊. Preto ma veľmi potešilo, keď bola ohlásená jej ostravská produkcia, aj keď som mala menšie obavy, ale stačilo pár minút a úplne sa rozplynuli.
Prvá z vecí, ktorá ma upútala, bola pôsobivá scéna, ktorej autorom je Ondřej Zicha. Veľmi mi pripomenula londýnsku verziu, hoci je o niečo jednoduchšia – to jej však vôbec v ničom neuberá. A hoci sa môže zdať, že na to, aký choreograficky náročný tento muzikál je, na nej nie je príliš veľa miesta, nedajte sa zmiasť – nikdy neviete, čo všetko sa dá použiť ako súčasť tanečného čísla alebo rekvizita. 😊 Zaujali ma aj kostýmy Hany Kelar Knotkovej, najmä o Loliných „holek“ v záverečnej scéne, ktoré mi pripomínali Alicu v Krajine zázrakov (povedal človek závislý od muzikálu Alice By Heart).
Priznám sa, že zdrojom mojich obáv je väčšinou práve preklad. Často (a aj v tomto prípade) mám originál napočúvaný tak, že mám anglických textov „plnú hlavu“ a niektoré piesne a myšlienky z nich mám natoľko zažité, že mám trochu problém si ich predstaviť v inom jazyku. Preklad Michaela Prostějovského a Pavla Bára sa však počúva veľmi dobre a muzikál nestráca nič na svojej energii a vtipoch.
Teraz už ale pár slov k ľuďom, ktorí sa postarali o to, že z môjho tohtoročného uzavretia sezóny budem čerpať energiu minimálne celé leto.
Ako Charlie Price, nesmelý dedič obuvníckej krachujúcej firmy Price & Son, ktorá zúfalo potrebuje chytiť nový dych, sa predstavil Radim Bierski. Podobne ako pre väčšinu Statočných, aj pre mňa bol tento herec dosiaľ neznámy, no veľmi svorne sme si z neho sadli na zadok. 😊 Charlieho piesne naozaj nie sú jednoduché, no on si s nimi poradil s absolútnou ľahkosťou a hoci sa mu podarilo pár „preřekov“, má u mňa naozaj obdiv za to, že sa nenechal vyviesť z rovnováhy, aj keď mu ich Lola (Ján Slezák) nedala zabudnúť 😃.
Keby som dostala euro vždy, keď uvidím Jána Slezáka v roli profesionálneho zápasníka, mala by som dve eurá, ale nie je zvláštne, že sa to stalo viac než raz? 😃 Keď som pred niekoľkými rokmi videla Cyrana z predmestia, naozaj by mi nenapadlo, že najbližšie ten profesionálny zápasník bude mať podobu extrovertnej drag queen Loly, ktorá nespraví ani krok bez svojich vysokých opätkov. Vďaka Jánovi Slezákovi však tieto dve postavy majú spoločné aj niečo viac než túto vec – od prvej chvíle, ako tento človek vstúpi na scénu, vás má presne tam, kde vás chce mať, a nie je možné z neho spustiť oči, kým sa neskončí predstavenie. Veľmi silnou stránkou Loly je tiež jej humor a ironické komentáre, ako aj náročné piesne ako „Land Of Lola“ (Říše Loly) či „Hold Me In Your Heart“ (Měj mě v srdci svém), ktoré zvláda s úplnou istotou.
Temperamentnú Lauren, Charlieho kolegyňu, ktorá je doňho (nie tak úplne) tajne zamilovaná, si zahrala Diana Demecsová, ktorá je vtipná, akčná a jej pieseň „The History Of Wrong Guys“ (Zas si prsty spálím?) aj v ostravskej verzii zostala jedným z mojich obľúbených momentov predstavenia.
V roli Charlieho snúbenice Nicoly sme mali možnosť vidieť Alžbetu Trembeckú, ktorá túto márnivú, sebeckú „paničku“ stvárnila naozaj presvedčivo a navyše sa veľmi príjemne počúvala. V súvislosti s ňou som si všimla jeden milý režijný detail, ktorý sa v pôvodnej produkcii na West Ende neobjavil, a týka sa momentu, ktorý má v záverečnej scéne s Lauren, ale aby som vám nedávala spoilery, budete si naň musieť počkať 😊.
Arogantného Dona, presvedčeného o tom, že jeho názory sú všeobecná pravda, si zahral Roman Harok, ktorý mi svojim podaním pripomenul Jacka Favella v Rebecce, a je vidieť, že mu tento typ rolí sedí (a myslím to ako kompliment 😉). Navyše ma pobavil jeho rozhovor s dirigentom na začiatku predstavenia.
Na záver nesmiem vynechať Loline „holky“ – Angels, ktoré stvárnili Jakub Bagin, Antonín Blahuta, Dalibor Buranda, Aleš Cedidla, Jakub Janotík a Jan Ludva. Dokonale si získali srdcia publika a pri poslednej piesni ho vyburcovali tak, že som mala obavy o statiku divadla 😃.
„Tak žij, jak jen sám bys rád, kázat nenechej si, kým bys měl se stát,“ spieva sa v záverečnej piesni muzikálu, a to je aj odkazom muzikálu Kinky Boots. Žite tak, ako najlepšie viete a chcete, nenechajte si od ostatných diktovať, ako by váš život mal vyzerať, a ani vy nekážte ostatným, ako by mali viesť ten ich, ak v ňom neubližujú sebe ani ostatným. Nemusíme vždy rozumieť ani súhlasiť s tým, ako iní ľudia žijú, no pokúsme sa aspoň sa navzájom rešpektovať a tolerovať. 😉
Napište váš komentář
Chcete se zapojit do diskuze?Neváhejte a napište váš příspěvek.