Muzikál Mamma Mia!: Kúsok leta v mínusových teplotách
Zdroj: Divadlo Nová scéna
Hudba skupiny ABBA sa so mnou nesie už odkedy si pamätám – niekedy mám pocit, že som ju počúvala namiesto detských pesničiek, a myslím, že by som nebola ďaleko od pravdy, pretože niektoré texty si pamätám od slova do slova, hoci som ich nikdy cielene nehľadala 😁. Samozrejme, aj oba filmy som videla viackrát, než som ochotná si priznať, čo mi však dosiaľ unikalo (úplne nepochopiteľne, berúc do úvahy fakt, koľkokrát som sa už vyskytla len na West Ende, kde sa hrá už 25 rokov), je muzikálová verzia Mamma Mia! Preto keď som nedávno dostala spontánny návrh tento muzikál vidieť na Novej scéne v Bratislave, naozaj som už nemohla, a ani nechcela povedať nie, a ako sa dalo čakať, už včera bolo na návštevu neskoro 😊.
Vďaka filmu Mamma Mia! z roku 2008 dej asi netreba príliš približovať – dvadsaťročná Sophie Sheridan sa vydáva a s túžbou spoznať svojho skutočného otca, ktorý by ju odviedol k oltáru sa dostane k maminmu denníku, v ktorom všetkých potenciálnych oteckov spomína. Na vlastnú päsť im rozošle pozvánky, na čo sa o pol roka všetci objavia na prahu ich rodinného hotela, čo je milé, veď sa tam na nich všetci po tých 20 rokoch tešia…ibažeby nie, pretože ich príchod nikto nečaká, a tak nastáva celkom slušný chaos.
Je to vtipná muzikálová oddychovka, s ktorou sa prenesiete na fiktívny grécky ostrov Kalokairi plný slnka, dobrého jedla a takej nákazlivej energie, že hoci som tri hodiny nevyšla z divadla, bola by som ochotná uveriť, že tá letná atmosféra sa preniesla až von na Kollárovo námestie, kde divadlo Nová Scéna stojí. Verím, že by to okoloidúci ocenili, pretože skutočné počasie a pocitová teplota sa skôr blížili k muzikálu Frozen (Ľadové kráľovstvo), ku ktorému sa ale paradoxne tiež v istom momente ešte dostanem 😊.
V úlohe Sophie sa predstavila Miroslava Drínová, ktorú som už pred pár rokmi mala možnosť vidieť v titulnej roli francúzskeho muzikálu Romeo a Júlia a som rada, že sa mi to podarilo opäť. Jej Sophie má veľmi nežnú dievčenskú energiu a zvonivý hlas Disney princeznej, vďaka čomu som si naozaj užila najmä jednu z mojich obľúbených piesní I Have A Dream a našla novú obľúbenú pieseň Under Attack.
Podobne ako Džejňulka v Londýne, aj ja som si z predstaviteľky hlavnej role – Donny Sheridan – sadla na zadok. Donna v podaní Sone Norisovej je krásna, nežná dáma, ktorá je ale zároveň hravá a nemá tiež problém si „dupnúť“ a u svojho okolia vzbudzuje prirodzený rešpekt. Vo všetkých jej piesňach je navyše cítiť neuveriteľnú ľahkosť a jej sólo The Winner Takes It All bolo za mňa (a podľa reakcie publika myslím, že som nebola jediná) jedným z vrcholov večera. A napriek tomu, že sme boli na slnečnom gréckom ostrove, trochu mi v tejto verzii pripomenulo Let It Go z muzikálovej verzie Frozen (Ľadové kráľovstvo).😊
O tom by ale asi vedela svoje skôr Andrea Somorovská, ktorá v slovenskej verzii prepožičala hlas kráľovnej Else. 😊 V tomto príbehu však spolu s Janou Hubinskou výborne stvárnili Donnine najlepšie kamarátky Rosie a Tanyu, ktoré prinášajú na scénu mnoho zábavných situácií a nespútanej energie.
V úlohách Ali a Lisy, najlepších kamarátok Sophie, sa predstavili skvelá Martina Dolná a Lenka Machciníková, ktoré obohatili príbeh o dávku hravosti a šibalstva.
Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na chaotické trio – Sama (Marcel Ochránek), Billa (Pavol Plevčík) a Harryho (Martin Kaprálik), ktorí sa svojich úloh (potenciálnych) otcov, ktorí sú ešte stále tajne, ale veľmi očividne do Donny zamilovaní, zhostili s veľkým šarmom a obzvlášť musím vyzdvihnúť pieseň Thank You For The Music (ktorá sa mi, mimochodom, v tejto podobe, kde ju spievajú spolu so Sophie, páčila viac ako filmová verzia).
Na záver ešte musím spomenúť Patrika Vyskočila, ktorý sa predstavil ako Sophiin snúbenec Sky a jediné, čo môžem povedať, je, že mi bolo dosť ľúto, že má jeho postava tak málo priestoru. Rovnaký prípad je Vladislav Plevčík, ktorého postava Eddieho má tiež príliš malý priestor, no vždy, keď sa objavil na scéne, svojou nákazlivou energiou si ju ukradol pre seba 😊.
Hoci sa na Novú scénu veľmi často nedostanem, vždy, keď sa mi to podarí, je to pre mňa taký malý divadelný sviatok, pretože nech už sa hrá akékoľvek predstavenie v akomkoľvek obsadení, viem, že si to užijem a výnimkou nebola ani Mamma Mia!. Jednou zo silných stránok tohto príbehu je nielen veľká tanečná show plná farebných kostýmov a humor, ale až rodinná atmosféra a presne toho sa podarilo zachytiť aj tu. Je ju cítiť z celého súboru, vďaka čom je táto produkcia výnimočná.
Leave a Reply
Want to join the discussion?Feel free to contribute!